V našom seriáli „Žili medzi nami“ sme doposiaľ predstavili viacero rodín a osobností, ktoré niesli priezvisko Chlpek, prípadne boli s Chlpekovcami prepojení. O tom, ako sa Chlpekovci dostali do Dubnice, nám viac povie článok Erika Kližana, ktorý bol publikovaný v Bojnických zvestiach 1/2012.
V minulej časti nášho putovania sme sa pokúsili poskladať genealogickú tabuľku rodu Letavayovcov v Bojniciach. Aby sme boli spravodliví, predstavíme si aj jednu rodinu z Dubnice, konkrétne Chlpekovcov. Aj ich pôvod je zahalený rúškom tajomstva. V obvode bojnickej farnosti sa s nositeľmi tohto mena stretávame prvýkrát v roku 1803, kedy Mária Chupeková ako krstná matka priniesla pred oltár bojnického kostola Máriu, jednu z dvojičiek Pavla a Anny Rajčovcov z Dolných Šútoviec. Práve v Šútovciach sa prvýkrát stretávame s predkami dnešných Chlpekovcov. Mária sa narodila v roku 1787 a v roku 1806 sa vydala za Jána Majdana, s ktorým žila v Dolných Šútovciach. Zrejme jej starším bratom bol Ondrej Chupek (*1785), ktorý sa ešte v novembri 1804 zosobášil s Annou Rajčovou a žil ako roľník v Dolných Šútovciach. V roku 1811 sa jeho meno prvýkrát uvádza vo forme Chlpek. Odkiaľ Chlpekovci do Šútoviec prišli, však nevieme. No v Horných aj Dolných Šútovciach sa v období rokov 1807 – 1825 stretávame aj s ďalšími ženami z tohto rodu – Annou, vydatou za Ondreja Hrdého, Juditou – manželkou Jána Majdana, Katarínou – ženou Martina Hrdého a napokon Máriou, ktorá sa vydala za Jána Rajča. Ondrej Chlpek mal s manželkou iba dve dcéry, a tak Chlpekovci v Šútovciach vymreli. Pre naše rozprávanie je však kľúčovou osobou Ján Chlpek, uvedený v matrikách tiež ako Chlp alebo Chlpík. Narodil sa v roku 1789 a podľa všetkého bol mladším súrodencom už spomínaných Ondreja a Márie Chlpekovcov. U Jána I. poznáme aj miesto jeho narodenia – Dolné Šútovce, no v krstnej matrike jeho meno uvedené nie je. Nevedno kedy a kde sa oženil s Katarínou Piešovou a usadil na majeri Mrazový kút, dnes známom ako osada Kúty v bojnickom chotári. Tu sa im narodili tri deti, synovia Ján II. (*1811 alebo 1816), Pavol I. (*1817) a Juraj (*1819). Ďalší syn Ondrej (*1824) sa narodil v pastierni na neznámom mieste bojnického chotára, kde bol jeho otec strážcom lesa. Odtiaľ sa Chlpekovci presťahovali do Dubnice, kde sa prvýkrát spomínajú v roku 1828. Ján I. Chlpek tu bol ešte chvíľu lesným strážcom, od roku 1833 sa uvádza už iba ako roľník. V Dubnici do rodiny pribudli ešte ďalšie tri deti – dcéry Alojzia (*1828), Mária (*1831) a syn Michal (*1833). Ján I. Chlpek zomrel 23. novembra 1843, jeho manželka Katarína 26. januára 1857. Ich početné potomstvo malo byť dostatočnou istotou rozšírenia sa rodu Chlpekovcov v Dubnici a na okolí. No opak bol pravdou. Vetva Jána II. (*1811/1816) vymrela po meči, lebo zo siedmich detí prežili iba tri dcéry, o Jurajovi (*1819) nemáme ďalších správ, Ondrejovi (*1823) zomreli všetky tri deti a Martin (*1833) bol vojakom a zomrel slobodný a bezdetný. No kritickú situáciu zachránila vetva Pavla I. (*1817), ktorá pokračovala synmi Jánom III. (*1850) a Pavlom II. (*1853/1854). No najmä druhý spomínaný svojimi tromi synmi Jozefom (*1882), Pavlom III. (*1884) a Jánom IV. (*1897) zabezpečil rozšírenie rodu. Z našej genealogickej tabuľky rodu Chlpekovcov nám ešte vyvstávajú dvaja členovia, ktorých nemáme zaradených: Imrich Chlpek, ktorý v roku 1861 žil na Kútoch a v roku 1873 v Dubnici, a Matej, ktorý bol v roku 1865 kočišom v Bojniciach, kde aj žil. No kým ich spoľahlivo zaradíme do logického sledu rodičov a potomkov, ešte uplynie nejaký čas. Už je to raz tak, že genealógia je tak trochu aj detektívkou.
– Erik Kližan –
Na stránke myheritage.com podrobný a obsiahly rodokmeň Chlpekovcov siahajúci v niektorých vetvách až do 18. storočia zostavil a s pomocou príbuzných poskladal Marian Chlpek. Aj vďaka tomu a dostatku informácií a fotografií si v najbližšej budúcnosti predstavíme viacero rodín s týmto priezviskom a pôvodom. Za tie vyše tri storočia sa priezvisko Chlpek stalo v Dubnici jedným z najrozšírenejších. Aby sa jednotlivé vetvy a rodiny ľahšie rozlišovali, dostali aj prímená, ktoré sa ústnym podaním prenášajú ďalej – Mišeje, Humenikeje, Majerský…
Veríme, že aj náš seriál trochu pomôže v uchovávaní dubnickej histórie a že ľudia, ktorí tu žili, nezostanú zabudnutí. Mnohé domáce archívy skrývajú mnoho vzácnych fotografií a dokumentov, snáď sa aj vo vašom okolí niečo nájde a podelíte sa o to s ostatnými Dubničanmi.
Klub Melenčiarov (Bojnice-Dubnica) 