(Uverejnené v Bojnických zvestiach č. 12/2020)
Bojnické panstvo od nepamäti patrilo významným šľachtickým alebo rovno kráľovským rodom. Či už to boli Leustachovci, Nofriovci, Korvínovci, Zápoľskí, Turzovci, Pálfiovci. Panstvo, ktoré tvorilo takmer tretinu rozlohy celého dnešného regiónu, bolo zásobárňou surovín, potravín a lacnej pracovnej sily. Veľkú výmeru tvorili lesy. Zvyšok pripadol na pôdu. Tá sa delila na tzv. rustikál a dominikál. Rustikál bola pôda, ktorú vlastnil zemepán, no dal ju do užívania svojim poddaným v jednotlivých dedinách. Tí mu za to boli povinní odvádzať presne stanovené dávky v peniazoch, podiele z úrody – naturálie a ešte aj povinne odpracovať určitý čas na panskej pôde. Pôdu, ktorú si zemepán ponechal a aj ju obrábal vo vlastnej réžii, tvorila tzv. dominikál. A práve na nej poddaní odpracúvali svoju robotovú povinnosť. Za účelom zvýšenia efektivity práce a výnosov z pôdy zvykol zemepán zriadiť na určitom mieste majer. V ňom sa sústreďovali sýpka na obilie, sklady na zeleninu a ovocie, senníky na seno, maštale a chlievy pre hospodárske zvieratá, niekedy pálenica, jatka alebo mlyn. Tu sa tak poľnohospodárske produkty sústreďovali, spracúvali a odtiaľto sa rozvážali do kuchýň zemepána v zámkoch, palácoch a kaštieľoch. V majeri boli zamestnaní robotníci za mzdu – bíreši, pastieri, dobytkári, no presne určenou prácou si tu odrábali svoje povinnosti voči zemepánovi aj poddaní – orbou, rozvážaním hnoja, zberom úrody a jej rozvážaním. Tí do najbližšieho majera vozievali aj podiel zo svojej úrody ako povinnú dávku voči zemepánovi.
Bojnické panstvo prevádzkovalo niekoľko majerov. Ich životnosť bola rôzna. K tým najznámejším a najdlhšie pôsobiacim boli v bojnickom chotári majer Ukrniská a majer Kúty (pôvodne nazývaný Mrazový kút), majer vo Veľkej Čause a Šajby na území Koša. My si predstavíme majer v Dubnici. Vznikol možno niekedy v 15. alebo 16. storočí.
“Jest tu majer pana velikomožneho spolu s oracimi zemiamí na kterychžto vysieva se žita čtvrtien 275, ovsa čtvrtien 220. Jsou take luký čtyrý, s ktorýchž pochazi sena vozův 50 anebo i vice”.
Popis z roku 1614
Z uvedeného vyplýva, že dubnický majer, ležiaci zo všetkých v najvyššej nadmorskej výške, bol vhodný na pestovanie žita – raži, kedysi najrozšírenejšej chlebovej obilniny a ovsa. Podľa uvedených úrod na majeri osievali 15,3 ha poľa ražou a 6,1 ha ovsom. Úrodu sena odhadujeme na 32,5 tony. Z roku 1752 máme konkrétnejšie údaje. Majer ležal na južnom okraji Dubnice. V strede stáli budovy – byty pre bírešov, komory a maštale, severne od nich tri sýpky a v úplnom strede holubník na štyroch stĺpoch. Majer sa zameriaval na živočíšnu produkciu, choval sa tu dobytok na mlieko a mäso, ťažný dobytok – voly, ošípané, morky, husi, kačice, kohúty a sliepky. Okrem mäsa a mlieka sa tu produkovalo maslo, syr a vajcia.
Obrovská produkcia sena napovedá o rozsiahlej ploche lúk a pasienkov. Aj keď sa to priamo nespomína, dubnický majer bol určený aj na chov oviec. Dozvedáme sa to z neskoršieho obdobia. Posledný údaj o existencii dubnického majera máme z roku 1869. Vtedy v „Majeri osvieteného pána grófa Pálfiho“ v dvoch bytoch žilo 28 ľudí. V prvom byte žili rodiny hájnika Jána Richtera a pastiera kráv Michala Schvarcza. V druhom sa tiesnili rodiny bírešov Antona Galbavého, Michala Humaja, Jána Fabiša a valachov Jána a Gašpara Pekárovcov. Údaj zo sčítania zaznamenal osem chovaných volov, sedem ošípaných a 500 oviec. Niekedy v nasledujúcom desaťročí dubnický majer zanikol. V roku 1891 v zozname majetkov bojnického panstva už nefiguroval. Do dnešných dní sa medzi miestnym obyvateľstvom zachovala tradícia, že veľký plochý kameň na rohu domu na križovatke pri urbárskom dome – kultúrnom dome – je pozostatkom niekdajšieho dubnického majera. Aj rodina Chlpekovcov, ktorá v dome postavenom na tomto kameni býva niekoľko generácií, má prímeno Majerský. Pri zemných prácach vo dvore sa taktiež našli pozostatky múrov.
Ilustračný titulný obrázok: Fotografia z tzv. Druhého vojenského mapovania, cca z roku 1840.
Autor článku: Erik Kližan
Článok vyšiel v periodiku Bojnické zvesti 12/2020
Klub Melenčiarov (Bojnice-Dubnica) 