Žili medzi nami – Jozef Šimko (1922-1988) a Mária (1919-1992)

Jozef Šimko bol synom Pavla Šimka (1881-1970), ktorý bol dubnickým richtárom v rokoch 1923-1927 a Márie rod. Kmeťovej (1886-1969).
Narodil sa 16.6.1922. Mal 3 sestry – Amáliu, Pavlínu a Máriu. Počas 2. svetovej vojny bojoval ako vojak slovenskej armády. V čase SNP sa nachádzal na bulharsko-tureckých hraniciach a po odzbrojení slovenskej armády sa dostal do koncentračného tábora Bruck au der Leitha (Most nad Litavou) medzi Viedňou a Bratislavou. Po oslobodení sa vrátil domov a študoval na škole Zboru národnej bezpečnosti v Humennom. Na východe pracoval ako policajt, počas služby bol odvelený do Modrého Kameňa. Počas tejto stáže spoznal aj svoju budúcu manželku Máriu rod. Turóczyovú (nar. 30.4.1919). Tá pochádzala z Turnianského Podhradia (Turňa nad Bodvou), kde pracovala ako predavačka v predajni sklo – porcelán.
Po udaní zrejme od niekoho z kolegov kvôli názorom a rečiam o režime bol nútený v 50. rokoch v polícii skončiť. Vrátil sa domov do Dubnice, kde pracoval ako šofér pre národný podnik Zdroj až do dôchodku (1982). V roku 1957 sa im narodil prvý syn Pavel, o 5 rokov neskôr Milan. Jozef Šimko zomrel 7. mája 1988. Nedožil sa už svojej politickej rehabilitácie po roku 1989.
Manželka Mária pracovala na pošte, v predajni potravín a v JRD Nedožery-Brezany. Mnohí ju volali prezývkou „Teta Prepánajána“ (zo spomienok susedy Márie Cagáňovej). Zomrela 27.7.1962.
Bývali v dvojpodlažnom rodičovskom dome na dnešnej Moyzesovej ulici. Dom neskôr odkúpil a zrekonštruoval Gustáv Malát, istý čas slúžil ako chalupa a ubytovňa, dnes je jej vlastníkom a obyvateľom Karol Gaipl s rodinou.

(Fotografie z archívu Petra Cagáňa po Antonovi Šimkovi a Jánovi Cagáňovi, biografiu doplnil syn Pavel Šimko)

Jozef Šimko (1922-1988) a Mária Šimková rod. Turóczyová (1919-1992)